Ústrednou postavou víťazstva 2:1 nad Púchovom bol dvojgólový Timotej Kudlička. „Tešia ma dva góly. Mohli sme ich dať pokojne viac, ale najdôležitejšie je, že sme zvíťazili. Ťahali sme negatívnu sériu. Stále sme si hovorili, že to už musí prísť a sme veľmi radi, že sme po dvoch mesiacoch vyhrali a navyše doma.“ Kudlička strelil na jar tri góly, celkovo ich má na svojom konte v tejto sezóne už 6 a po dvoch zásahoch do púchovskej siete sa dotiahol na rozdiel jedného gólu na nášho najlepšieho strelca Borisa Drugu. „Prvý polčas sme na lopte jasne dominovali, mali sme šance a na konci sa mi podarilo dať gól. V úvode druhého dejstva na nás trošku vybehli, zmenili rozostavenie, takže sme na to museli zareagovať. Mali sme však dosť brejkov a pokojne sme mohli využiť viac ako jeden.“ Po druhom Kudličkovom góle si jeden z našich najlepších hráčov sezóny išiel okamžite za hetrikom, keď ho nedovolene stiahol pred pokutovým územím Moško, ktorý mal na konte žltú kartu, no napokon uvidel priamu červenú kartu. „Na konci sme viedli 2:0, mali sme to v pokoji uhrať, namiesto toho nás potrestali z našej chyby. Mali sme štandardnú situáciu, mali sme to uhrať hore, no dali nám z brejku gól a napokon sme sa strachovali o výsledok. Našťastie sme to dotiahli do úspešného konca a sme veľmi radi.“
Okrem Kudličku mal výrazný podiel na víťazstve aj brankár Patrik Vasiľ. „Kľúčové bolo, že sme premenili šance, čo sa nám na jar príliš nedarilo. Hoci sme v závere inkasovali nešťastný gól, mohli sme vyhrať vyšším rozdielom, ak by sme využili viac našich gólových šancí.“ Vasiľ sa vrátil do brány po dvojzápasovej prestávke. V Šamoríne a v Starej Ľubovni dostal pred ním prednosť Martin Vantruba, naopak Vasiľ kryl chrbát Žigovi Frelihovi v drese Spartaka Trnava. „Som rád, že som bol opäť zápasovo vyťažený. O to je to lepší pocit, že sme konečne vyhrali. Aj keď sme sa nestrachovali o zotrvanie v súťaži, matematicky sme definitívne zachránení, pripísali sme si konečne prvé jarné víťazstvo, takže sme veľmi šťastní.“ Vasiľ si v súboji s Púchovom pripísal viacero dôležitých zákrokov. V 90. minúte bol však prikrátky na zakončenie Radka Ovesného. „Samozrejme, mrzí, že som si neudržal čisté konto. Po tej negatívnej sérii by to bola čerešnička na torte, ale pred zápasom by som radšej bral víťazstvo ako čisté konto.“
Pre závažné zranenie nemohol dlhší čas rátať tréner Juraj Jarábek s Alexandrom Horvátom. 24-ročný stredopoliar však po natrhnutí vnútorného väzu v kolene, ktoré utrpel 20. januára, nastúpil po prvý raz v základnej zostave. „Bolo to dosť náročné. Trénujem naplno iba dva týždne. Je veľmi ťažké zachytiť tempo, ale robím všetko pre to, aby to bolo stále lepšie a lepšie. Tri týždne som mal ortézu, stuhlo to, dostal som cviky, aby som to rozhýbal a až potom som sa vrátil na ihrisko.“ Horvát bol v úvode apríla v zápase proti Slovanu B už na lavičke náhradníkov, no do duelu nezasiahol, minulý týždeň v Starej Ľubovni odohral niečo cez pol hodinu, takže naplno vnímal situáciu v kabíne. „Neviem to ani opísať, pretože keď nevyhráte 7 zápasov, samozrejme, že to na každého vplýva. Sebavedomie klesá, dnes sme proste museli vyhrať, nebolo na výber. Proti Púchovu sme hrali zodpovedne, chceli sme dať prvý gól, čo sa podarilo. Súper mal nejaké šance, najmä zo štandardných situácií, ale udržali sme to. Keď bolo 2:0 a mali červenú kartu, vyzeralo, že je rozhodnuté, no napokon to bolo ešte nervózne. Sme však všetci veľmi radi, že sme získali mimoriadne potrebné tri body.“
